Novšie básničky 2015-2023
absolútna myšlienka
kvapka kvapla
je ráno po veľkej búrke
niekto tu pečie kura
a niekto fajčí z okna
potok stúpol
vtáčiky spievali aj v najväčšom lejaku
kávovar sa už nahrieva
futbal
hľadím do jarného slnka
teplý vietor privanul
do hnedej mláky
pri ktorej si mravce stavajú hrad
a ja spotený stojím v kraťasoch
pri panelákoch pijem kávu
ako falošný futbalista
potom zrána myslím na školské desiaty
chorvátsky medzinárodný kemping
ryšavé dievča sa češe v karavane
práve som sa osprchoval a sedím v teplom bezvetrí
studené vlaky
hviezdy sú nad ošarpanou stanicou v nových zámkoch
najmrazivejší vietor mi o polnoci fúka do tváre
tu za rohom tvorí meluzíny
a vedľa hučí ústredné kúrenie betónovej kocky
ďalej sa taxík pohne so škripotom odťahujúc ručnú brzdu
oranžové plechové železničné lampy sa kývu zboka nabok
vietor odfúkol smetie priamo pred majestátnou stanicou
v ktorej sa chúli jeden bezdomovec pri radiátori za sklom
a druhý na mechu od cementu pri nástupištiach
vlak do nitry sa pohol a dunivo zahúkal ako prerastená nočná sova
pohol sa v smere šurany nitra
a na čelnom okne môjho ford galaxy sa veľmi rýchlo kývu tiene neznámych konárov
na zamrznutom volante, riadiacej páke a na kľučke od dverí sa leskne ostré temné a tlmené svetlo šialenej ulice
toľko som sa naležal sám v tmavom kupé
po zasneženej koľajnici z prahy
do newcastlu s 5 odparkovanými autami
tu je miesta dosť, netreba platiť parkovné
a 5 svietiacich očí sa z paneláku na toto divadlo pozerá
a nič neplatí ani netlieska
keď ponad vysvietený tunel ďalší vlak pomalým krokom prejde
so škripotom
sa moje pneumatiky od ľadu odlepia a láskavo sa dotknú
zmrazeného asfaltu
všetko je nastavené môžeme vyraziť
po 300 metroch za vysvieteným tunelom a vianočnými ozdobami na stĺpoch na kruhovom objazde použite tretí výjazd smer považská
pokrivený mesiac mi cez bočné sklo priamo do oka pozerá (osvetľuje biele rovné pole čierne kopce a čiernu rovnú cestu)
tak ako v kupé zelené svetielka rozptýlené ružovkastými závesmi
a krásne jemné oranžovo žlté staré žiarovky na vlakovej chodbičke
tak ako zelený prúžok môjho autorádia
kaktusová báseň
ležím tu vedľa veľkého kaktusu
v izbe zaliatej slnkom
veľký tieň vtáka nado mnou preletel
v samote na predmestí na poli zbieram steblá trávy
nikto nevie prečo ani ja
a hĺbim malé jamky do hliny
semienka tej trávy požieram
len ja a môj tieň
spravím sa do tých jamôk
do niektorých sa len vyčúram
a poukladám tam tú trávu
cítim sa tu ako na návšteve u babky na sídlisku v Prešove
jarná doobedňajšia káva dopitá
do kávy mi kvapol dážď
v zatienenom trávniku svieti moje detstvo
ako osvetlený starý betón na opustenej stavbe
s prachom vyzerajúcim ako zlatý prášok
v oblasti zakázaného vstupu
machu a čierneho blata na tom betóne
čupím pred tmavým jarným nízkym panelákom
pozerám sa dolu do čerstvo kvitnúcej trávy
zdrhol som z roboty doobedu
kamoš si tiež dal kafe
sedíme na nízkom okne
pod žiarivým jarným slnkom
v studenom tieni počúvam čvirikanie
s rozbúšeným srdcom
počujem tvoje volanie
"Vlado."
nová priateľka šla po sexe nahá urobiť praženicu
a mne cez pootvorené okno padol na čelo dážď
a dnu vletelo 200 motýľov
a v dažďovej vode uvarených slivkových pirohov
znie to ako vzlykajúci šepot plačúcej tváre zaborenej v teplej letnej mláke
hnedá báseň
je noc
a v ozvučenej hnedej kvapke
počujem
ďaleké kvílenie kamiónov
(tá kvapka donekonečna vlní mláku
aj s mojím nejasným obrysom
zase zafúkal vietor
a zase padlo pár listov)
v kabínke si tam sedia kamionisti
a majú tam podľa mňa rozsvietené ako krtkovia
alebo baníci hlboko pod zemou
počúvajú niečo z rádia
dobrú noc drahá
vyzul som sa a postavil sa bosý do mláky
roztiahol prsty, kľakol si a vyčúral sa do nej
potom som si ľahol na asfalt
počul som len
tikot mojich náramkových hodiniek
ako na koberci v obývačke
štebot zvieratiek s krídlami
a spev nevedomého pootvoreného okna
už zase sa rozpršalo
pustíme si harry pottera?
aj tak o chvíľu bude svitať
povedz mi, čo si dáš na raňajky?
teba
a na jedenie?
hranolky s medom
a kečupom
živé trblietanie dažďa
bude trvať aj keď budeme v anglickej krčme doobeda
pri teplom pive a slanine
pozerať z okna
čierna báseň
čiernou pastou umývam si zuby
každý večer ako opica
a myslím pri tom na teba
na veci čo neboli a nikdy už nebudú
škoda že to tak bolí
a mne ostala čierna pasta do konca života
čiernou pastou umývam si zuby
už je takmer prázdna
ako vojak v roli človeka
na vojenskej ubytovni
bez šťastia ale aj bez pokory
niekde na rovinatej časti východného slovenska
zapadá slnko
nad strateným životom
osvetľuje hlúpu (modrú) burinu
potom sa zotmie a človek nakoniec zaspí vo vypratom pyžame
aj pri ostrom zasvietenom bielom svetle z lampy
ráno ho nájdu a on
ostane voňať ako prací prášok
(povedia si
premárnená možnosť
taký život radšej nemal ani byť)
zelené nebo
vyrástol som v podnebí
zeleného neba
a kokteilového mlieka
vyrástol som v pozícii
zmeškaného hráča
dopadol som pred teba
do pieskoviska z mesta
nechcela by si vypadnúť
do kukly zo sobôt?
vnímam len krásu mravca
na múre pri veľkej rieke
alebo som ženatý
s niekým kto nie je
od veľkého tajomstva
už mám asi navždy nepokoj
koľko ublíženia treba
aby sa človek vzdal teba
jesenný epos
modrosivé oblaky prešli cez starý chlieb
na prepotenej perine ležia moje hnedé tepláky a zopár mravcov
s chladným čerstvým vzduchom preniklo cez deravé okno bezbolestné kričanie
rozsvecujem tepložltú lampičku ktorá teplo dopadá na knihu
asi idem do sprchy
áno dám si čaj
banánová báseň
ružový muž kráča džungľou
bahnistou hnedou cestičkou
na slnečných okuliaroch
sa mu odrážajú prvé kvapky dažďa
ups
zjedol zelenohnedý banán
hneď keď
mu sivý vetrík
čierne vlasy rozčesal
kráča však ďalej
aj keď vôbec nevie kam ide
a opice zavýjajú podvečer
keď on sa potichu a so žblnknutím
do modrej jazernej vody ponoril
podplával zaplavenú jaskyňu
a vo vnútornej bubline
ho čakala opičia žena s opičím mláďaťom
a s napečenou krémeškou
tak si dal
a hviezdne nebo nad nimi
medzitým dobývali mimozemské civilizácie
až kým jedna ich vesmírna loď
nadránom
a v hmle
havarovala do ich jazierka
ružový les
les sa na mňa ružovo usmial
keď som pochovával svoj moč
v spotenom oblečení som sa potom napil studenej vody
a medzitým les zmodral a schladol
aj moja myseľ schladla
a oteplila sa až keď som na schodisku ostro osvetlenom žltými lampami prechádzal s košom v ruke
okolo starých kaktusov a kvetiniek v kvetináčoch
potom som nahý a so zaschnutým potom
vošiel do plytkej hrdzavej vane
a znova na seba pustil tú chladnú ale zohriatu vodu z hlbokých podzemných priestorov a jaskýň
pavúčik liezol okolo a malý komár sedel
kým vonku už tmavomodrý chlad prevládol
a malé steblá trávy pri rýchlom potoku to vedeli
nultá hodina kreslenia v kremnici
svitá
pes breše tak nečakane blízko
kým mne pod perinou
škvŕka v bruchu
pach ranných ceruziek sa mieša s ranným smradom
v učebni
keď ten boj o život začína
ešte cítiť noc
na pletive čviriká jarný vtáčik
aj keď auto po zľadovatelej ceste
prešlo
teplé ranné chápadlá rannej chobotnice
ti uvaria čaj
a ty znovu zaspíš v kresle pri radiátori
kým bledomodrá farba nám úsmev nakreslí
a jablko
aj v konároch svitá
a hrozno
aj v dymiacom komíne
klesá do hojdacieho kresla
s milosťou a bez milosti
starej hrubej deky
malá zimná mucha
omrvinku
spapá
a čas
vonkajšiu omietku
óda na ruskú kajňu
tí ľudia
tu na dedine v ruskej kajni
sú tak ticho v jesenných dňoch dažďa
akoby sa stávali touto okolitou prírodou
ktorá je ako starý šľachtický rod
unavená opakovaním
takže už ani jej mladosť nie je skutočnou mladosťou
a na jar badať ihneď známky staroby
obyvatelia idú skoro spať takže v noci nesvietia
cez deň sledujú televíziu čiže nevychádzajú
ktovie či ešte majú vedomie sami osebe
alebo už splynuli s touto krajinou
a zostalo len nevedomie sformované okolnými kopcami
ktoré zároveň oni sformovali na svoju umierajúcu podobu
krása tejto izby: oranžová lampička
gýčový obraz srnky pri potoku v zasneženej krajine za východu slnka
drevená socha orla, vázy, knihy
stopy rodinných darov, dezertov a času
stará hnedá posteľ
konečne počujem každý svoj pohyb
hodinu ležím a počúvam šumenie ticha
neverím že si ho títo obyvatelia uvedomujú
ale táto krajina určite lebo oni sú súčasťou jej vedomia
tak ja sa ešte napijem vody z plastovej flaše
možno začítam si biografiu michelangela
neviem čo mi táto krajina hovorí
desí ma a fascinuje
je tu
skoro by ma vedela pobozkať
keby som teraz po polnoci vyšiel na ulicu pri lese
jej telo by prešlo popri mne tak blízko že by sme sa dotkli
pocítil by som vôňu či pach jej kože a potu
ale možno by so sebou
mala aj vlka
viem ako by vyzerala jej krásna tvár
biela a oči veľké a privreté
usmievala by sa úsmevom poznajúcim utrpenie storočí ľudí
ona je mladá a krásna a zároveň stará
som jej. a som jej v podstate ukradnutý
zajtra ráno sa tu pôjdem poprechádzať
všade voňajú huby
budem sa prechádzať aspoň doobeda kým vyhladnem
páči sa mi že signál na net chytať len v druhej izbe pri okne
je to ako zo starej rozprávky
chytám signál
nakoniec
snáď, ak prestane pršať
zapálim tú pokosenú burinu
na kúsku krajiny
vymedzenom len tak
tu neplatia štátne zákony
akoby to bola naša domovská výsada
robiť si tu čo chceme
jazdiť cez dedinu 90
nočná prechádzka v snehu
prešiel som pri hydrante, čiernom koši a sivej bedni
jemné žlté svetlo pri vchodových dverách ako v nejakom temnom rpg osvetlilo
veselé mrznúce zelenožlté lístky
o 6 ráno
skoro ráno svetlo prúdi tajomne
oranžovým svetlom nám
ukazuje pohyb planéty
my neveriacky tomu čo vidíme
nechápeme prečo ideme do práce
stúpame po zmrznutej zemi
do zadýchaných kancelárií
čierne vlasy
ako malý chlapec
počúval som štebot vtáčikov
a oni ma vyzobali
ako malého chlapca
za čierne vlasy
vytiahli ma z malej kože von
do plnej vodnatej a hnedej mláky na prázdnej ulici
moja tvárička sa v nej odleskla
slnko ma prepieklo na dno chodidiel
odkiaľ som potom vyrástol ako malý púčik
a teraz?
v žiarivom a zlatistom zimnom slnku
rúčka hladká staré platne
kremnica II.
keď som išiel dneska popri koľajniciach na mňa trúbil vlak
kúsky snehu lietali okolo neho ako vlnenie
keď prefičal popri mne takmer ma odfúklo
a slnko potom ďalej kľudne zapadalo
za zasnežené kopce
čierny princ
s úžasom vstáva
vlasy má nagélované dohora do špicu
umyje si zuby a oholí chlpy
nahý len v koženej bunde s úsmevom kráča
po ulici
čierny hrniec pri potoku
bola tam obhorená vlajka sr
kusy prastarého nábytku raného socializmu
a čierny hrniec pri potoku
myslím že isto len naberú kus vody z potoka a
prihodia tam nejakú vec možno staré kurča
ružovkasté kvetinky tu dopĺňali
ružovkastú hmlu
odkedy dokedy svieti belasá obloha nad sivozelenými vŕbami
to je čas počas ktorého môžu niekde byť a niečo hľadať
inak sa musia skryť na molitány v igelite
v tej veľkej rúre
a celé sídlisko to je vlastne ich domov
v ktorom len obdivujú oranžovoružové hrubé steblá
svietiaco žlté lístky
a sivoružovú vatu veľkých kvetov buriny
na čiernom pozadí ich vlastných predtúch
vystupovať
zdalo sa mi dnes v autobuse akoby sme
nehlučne a bez námahy leteli do neba
bolo to už v tme
ale všetko červeno a fialovo žiarilo
leteli sme s ľahkosťou až na vrch neba
postavil som sa, chytil pri tom tyčky
a vystúpil na chodník ako na obláčik
na ktorý vrhalo svetlo nočné slnko
rýchla chôdza v piatok
tak chladiaco ma objíma táto večerná lúka
ako keby celá jej príroda bola osamelý človek
ktorý sa chce s niekým spriateliť napríklad uprostred takej noci plnej krvi
v takej horúčosti plnej noci keď deti vychádzajú na diskotéky
len pozvoľna ťa dobiehajú tvoje myšlienky pretože kráčaš veľmi rýchlo
a pod modrozeleným stromom na modrozelenej tráve
človek reprezentujúci nepochopiteľnosť ťa tľapká po pleci
"to nie je možné aby tie stromy rástli tak nakrivo"
vieš že táto komédia sa zdá extra krátka pri splne
pretože keď môžeš všetko nie je na čo čakať a rýchlo dôjdeš ku smrti
po sprche na intráku Akadémie umení
staré rifle si navliekam na umyté
nahé telíčko
to moje pekné telo a jeho stále detský pôvab
ako pokoriť mokrý uterák na mojej
špinavej suchej posteli
len ihlu by som vsunul celú
do svojej kože tak aby sa už
nedala vytiahnuť
budem ihlový muž
a s krvavými rukami pod úzkym
modrým nebom s veľkými sivými mrakmi
nahý a s kúskami chladnúcej vody v pupku a v ušiach ako splývam
na tom svetle čo sa odráža od nechta
šoférovanie z kajne
vždy keď sa vraciam z dediny do mesta
cítim sa ako návštevník z kozmu
byle ďatelín, dym z pálenej buriny a vlhkosť večerného chladu
mi sú bližšie než ľudia
našimi uniformami sú
staré rifle a socialistické košele
špinavé ale voňajúce pracím práškom
chcem ešte pohladiť kvetiny buriny a bodliaky
aj tu na parkovisku
lebo už sú staré, je noc a o chvíľu umrú
ešteže som človek
čaká ma teplé svetlo vnútri
rozprávky a dobrodružné filmy
hrubá látka
niekedy na mňa dopadá osamelosť
ako stará ťažká a hrubá látka
z doby našich dedinských predkov
ktorí mali v piči a robili
a smiali sa z takých ako ja
a predsa
tá látka
pomaly sa krčí a zohýba
vytvára pritom chladivý vánok
krčí krčí krčí
potrebujem kurva niekam patriť
a to tam, kde ja chcem
som asi dosť prijebaný a zlý čo
obývačka
dve čierne lastovičky
preleteli cez modré okno
moje bledomodré tepláky
sa prilepili k zelenožltým ponožkám
dve čierne lastovičky
preleteli cez ružové okno
dážď kvapol do mláky
v džungli vzdialenej tritisíc kilometrov
v duši zeleno svieti
tieňohra žalúzií zmizla
ostala len ona
ona obloha
už sa pre nič
netrápim
Walker Texas Ranger
raz sme čakali babku v jej starom zatuchnutom paneláku
bol som malý a s ocom a bratom
sme si pustili Walker Texas Rangera
so slovenským dabingom na markíze
a akoby tá doba pred očami skapala
lebo všetko tmavožlto svietilo
"Hej Walker, máš to?"
"Jasné, Trivett!"
japonská báseň
v japonskom stredovekom kláštore
trénujem boj
už viem aj chodiť po špičkách
a držať sa na strope
onedlho ma môj nadriadený
vyšle za vodopády niekoho podrezať
možno tam nájdem gejšu
jej biele nohy vystopujem
taký je ten samurajský život
v našom šogunáte
generál spáchal harakiri
a moje tanto tiež už v tichu šepká
prešiel som sa po drevených mostíkoch
do ružovej rieky vstupujem a čierne kamene obkolesujem
poplával som si pri loďkách a rybároch
veľmi modrá je v noci obloha
akoby v nej nebolo ani kus čiernej
a mesiac je úplne žltý
lampy úplne oranžové
absolútne nehlučne kráčam po prázdnej štrkovej ulici
chytám sa dreveného trámu a šplhám po ružových škridliach
nehlučne otváram okenice
až k tučnému sumo zápasníkovi, ktorého fúkacou zbraňou otrávim
miznem v tme, ale vyškerená maska ma vystrašila
vyskočil som na strop a zmizol ako pavúk
začali ma naháňať ninja služobníci
na ulici začal karneval
preskočil som na druhú strechu až ma rozboleli kolená
a jedna škridľa sa vo vzduchu zatočila
šíp mi prenikol cez šatstvo, ale krv nevystriekla
spustil som sa do okna tichého domu
vzal šaty a zamiešal sa v hlučnom dave
jeden dúšok saké, keď pozerám na oranžovú oblohu a spať
v rytme dunivého bubna
pokreslené papiere ja neskupujem
do štrku si katanou značím ako sa robia rôzne jiu jitsu chvaty
keď sa na tom štrku svitajúce slnko odleskne
a moje úzke oči
sa ešte viac zúžia
a môj aziatský pot mi zlepí čierne vlasy
keď vtom salto spravím a hneď za tým výskok s kopom až sa zapráši
a lamborghini countach vedľa mňa zastane
ukloním sa majstrovi a ten ma zas skope ako nikdy
v podstate kresťanská báseň
v západe slnka približovalo sa
čierne svietiace auto.
sedel v ňom ťažký frajer, policajný detektív
vyšetrujúci drogové vraždy.
prirútil sa ku mne, odstavil ma na krajnici
a hrubým, priduseným hlasom
sa ma spýtal
"What´s your name, pal?"
a oranžová obloha mu presvitala cez
sivé dlhé vlasy.
potom sme išli ďalej
a on odbočil na úzku serpentínkovú cestičku
k štvrti bohatých
s pokoseným trávnikom
vyšetrovať ďalej tú sprostú vraždu.
z okna mu pritom visela
cigara v ruke
a voňavý večerný vzduch
mu vstupoval do auta.
obloha už zružovela
bolo vidno aj hviezdy.
došiel k obrovskému domu
pri plantáži pripomínajúcej koberček
zaklopal a otvoril mu
komorník v saku.
"Can I talk to Mr. Edgar, please?"
v tom momente
tmavomodrú oblohu preťal blesk a rozpršalo sa.
prespal tam,
nadránom si zahral na gitare
a na svitaní
vyrazil ďalej.
obrovské, nekonečné, majestátne kopulovité mraky,
rovnomerne rozložené po celom horizonte
sa rozliehali a požehnávali jeho cestu.
v tom sa vo veľkolepých mrakoch vytvorila malá diera
zo žltej diery vystúpil samotný pánboh
a hromovým hlasom
povedal frajerovi
meno vraha.
bol som ním samozrejme ja.
frajer prišliapol pedál k podlahe,
s hromovým dunením motora
sa celé okolie mihalo ako v extrémne zrýchlenom filme
aj s lampami, ktoré v meste ešte svitali
a dobehol ma priamo v rosnom bode svitania.
dobehol ma práve keď som vychádzal z obchodu s koženými čižmami,
práve vtedy
mrakodrapy na pozadí žltomodrej oblohy s tmavomodrými mrakmi na horizonte
teda ich okná
odrážali silný jas slnka vychádzajúceho o 6:35
počujem kričať piskľavo
počujem kričať piskľavo
belorítky pod strechami panelákov
v rúčke držal som babkinu ruku
ako bibliu
osamotený bar Rio
o jednej v noci
červený neónový nápis
v úplne prázdnom malom meste
predstavujem si môjho uja alkoholika
ako chodí v noci po podobných baroch
v úplnom tichu a oddelenosti
v ostrom nočnom zvuku šuchotania topánok
len sa pohybujúcich po malom meste
je to časová sloboda, možnosť konať a žiť
kým sú ostatní vypnutí
a vníma to ako frajerinu
dojalo ma, keď rozprával ako hral očko
v bare Rio ťa barman nebude hodnotiť
odmerane vyhovie tvojim požiadavkám
pri palme v kvetináči
tvári sa drsne
a hnedý mesiac sa cez okno tiež môže pozerať
a potom, keď už svitá, idú spať v nejakom byte
je to typ zla spojeného s dospelosťou
ktorý poznám, ale nikdy do mňa poriadne neprenikol
ja to celé zhliadam
na zákrute z nočného autobusu
v ktorom tiež všetci spia
pomyslím si
ja som ten šťastný
bunker
ráno sme prevesili deku na balkónovú šnúru
zatienili sme tým trochu slnko a vyzeralo to ako v bunkri
aby sme si mohli pustiť Alasku
to bol koniec školského roka, už bolo horúco
červený kruh
zastavil som na benzínke a keď som sa pozrel do spätného zrkadla
som sa cítil ako vo filme le cercle rouge
prechádzam sa popri krivých značkách ukazujúcich doľava
pohľad mi padá na červené svetlá unikajúcich áut
odchádzam do mojej drevenej búdky čítať si detektívku pri teplej lampičke
hlina a šťava z trávy a lístkov mi škrípe pod starými botaskami
som pod koľajnicami
už neviem kto som a zaspávam ako v hrobe
krtko
v jarných ozvenách
hrkútania medzi panelákmi
a občas čviriknutia
nadránom
svetlo sa krúti
ako moje teplé výdychy
z polozapchatého nosa
v polospánku ležím
na tráve pred detským ihriskom
ruky mám zaborené do teplej hliny
som zmätený a špinavý
z uší mi vyteká veľa mazu
oči mám stále modré ako zahmlená obloha
tvár celkom peknú ale riedke vlasy
ponoril som sa do tej hliny
a spolu s krtkami
počúvam tiché
prichádzajúce a odchádzajúce
hrmenie áut
benzínový únik
kráčam po okraji nočného mesta
a predstavujem si, že sedím v aute
je slobodné nočné leto
v aute mi svieti malá žiarovka
spaľujem rýchlo slobodný benzín
a za mnou sa tvorí dlhá šťastná čiara
ktorá vzniká tým
ako preraďujem rýchlosti
po ceste vykradneme zamknutý supermarket
vezmeme šampanské čokoládu a mrazenú pizzu
idem tam, kde mi bude dobre
do ťažkých zatuchnutých ružových perín mojich predkov
otvorím si tam knižku pri nočnej lampe
a vonku bude blikotať zmenené chladivejšie a pritom horúcejšie ráno
slnko a muchy budú svitať cez jablone
a osvetlia mi knižku
tmavomodrý Sekčov
často som premýšľal nad tým
keď som sa napríklad vracal od potoka Sekčova
v letný podvečer, keď obloha bola belaso tmavomodrá
bolo teplo a už svietil aj mesiac a ide o to, že kúsok za tým potokom začína kraj sídliska
ako sa na nás a na mestá pozerajú plachší vtáci a iné zvieratá
pre ne je to naopak, všade sú doma len tam, kde je mesto nie
kopa natlačených obrovských kvádrov s divnými
dvojnohými živočíchmi
tak len tomu priestoru sa musia vyhýbať
akoby sme im ho ukradli
majú celé nekonečné lesy a lúky
ráno sa zobudia a iba hľadajú
čo uloviť
potom si pospia, po tom čo niečo zabili a zjedli
niekam sa ukryjú pred dažďom
a tak to ide dokola
mesto musia vnímať ako nejaké zväčšené mravenisko
alebo ľudské hniezdo
isto sa divia všetkým psom, mačkám a holubom, ktorí s nami reálne žijú
podľa mňa to nevedia pochopiť a vždy ich to zarazí
ale najskôr nad tým
neuvažujú
múr so socialistickým vzorom
kam odteká ranný letný dážď
cez medzierku medzi chodníkom a múrom
podľa mňa odteká späť do zahmleného slnka
tiene na prázdnych stenách načrtli
híkanie bezodkladných snáh
potok Sekčov
sadol som si tam, kam pred desať rokmi
keď som bol taký posadnutý dievčatami, sexualitou
išiel som z výtvarnej a vo
vrecku som mal kľúče od bytu
v koženej taške veci
na nohách lacné rifle z
číňaku
možno som mal porezaný prst z rydla na lino
žena, to je naša jediná spása
ich prsia, iba im sa musíme vzdať a stať sa uväznenými
a pri západe slnka na poli sa
zľahka do vetra roztrhať
od veku vekov amen
ako bolo na počiatku
tak nech je i teraz
je mi zima
tak idem dovnútra
je to jednoduché
možno tam je niečo teplé na jedenie
sabi jogurt čučoriedkový
jem jogurt s vlastnoručne namixovanou šľahačkou
vonku už dopršalo a ja sedím na posteli
z vypnutej pouličnej lampy ešte kvapká
je ráno a teším sa na prácu
moja drahá už odišla do školy
čaká ma cesta v jemnom daždi
nie ako včera, keď pod fialovým japonským lejakom
v bielom svetle čakal na nás čas s milým úsmevom
komorný autobus
vezie nás mimo zákona
komorný autobus
je ako prúd z teplej sprchy za chladného rána
keď máš voľno a tešíš sa na knihu alebo dobrý film
tento autobus ignoruje okolie
možno by som niekedy v ňom rád stretol niekoho z vás
aj keď tu nikto ďalší nenastupuje
ak by ste boli v priateľskej nálade a najlepšie v noci
za takej nočnej jazdy s nejasným cieľom ale asi na juh k moru
a rozložil by som si nadránom plátno keďže v tomto starom autobuse sa málo drgá
a potom z okna maľoval
nervozitu na svitaní niekde pred morom
ale komorný autobus zastavil a my sme vystúpili neveriacky pozorujúc
ale radšej by sme mohli zastaviť na studenej nočnej pláži niekde v Španielsku
len aby sme si dali prestávku a niečo na večeru
Milošove pamätné monológy
Z rozhovoru dvoch doktorandov, študentov maľby pôsobiacich v ateliéri klasických maliarskych disciplín u váženého profesora Hološku, vo viedenskej galérii:
"Od rána som bol v autobuse nervózny z tej cibule, čo som večer zjedol, ma tlačilo, ale ráno to zo mňa nevyšlo. Až potom na tom Schielem, po tých jahodových alfa bio knedlíčkoch, som musel zostúpiť do najnižších komnát Albertiny a tam vylúdiť zo seba
toho skurvysyna."
Miloš zvára vo Švajčiarsku:
"Vajca plne jak kože mechy. Keď pôjdem domov, Maja si to odskáče. A to doslova."
"Ale rád by som bol chvíľu niekde zamestnaný aj s rodinou. Odložil niečo z výplaty. Žil skromne a odrobil 8 hodín.
A ne od nevidím do nevidím a keď aj niečo odložís, zase príde nejaká kokotina, na čo to všetko musíš vysypať."
"Ale aj sú niektorí pekne dojebaní. Sa to tu jebalo hlava nehlava bratia sestru sesternice kentaury a zubné víly, len aby majetky nešli bokom."
káva
som emočne pripútaný k vzácnemu stroju
z kofeínu budem roztržitý a prehrajem šach proti bratovi
oco ide do roboty sa odpípnuť
bežím po ulici a nahé zapršané dievča s veľkými prsiami
mi nastavuje dlaň na tlesknutie
kvapká to z nej až na zem
kde vzklíčia biele kvety
do daru mi vloží
oranžovú viackrát prepotenú podprsenku
doma na balkóne
prevesím ju cez bodliaky
o deň nato ju stretávam v škole
myslel som, že je iba halucinácia
tak jej dávam opísať domácu úlohu z matematiky
a poobede v rozheganom autobuse
sa bozkáva so svojím frajerom a potom
ju pretiahnem vzadu na sedadle
"Vlado, šak nechapeš, že ty ma vzrušuješ jak odmontovaná sprchová hlavica?"
čo tým kurva myslela
to neviem
