Staršie básničky 2003-2015
oči
oči
na sivom pozadí
sedia na sedadle v autobuse
pršalo
nejaká žena na okne pije rosu
rozmazáva ju prstom
pršalo
-co furt maže?
podľa mňa je za vesmírom sivá farba
pršalo
dlho som sedel
vypadol som na cestu
iskrilo to
potom som ostal sedieť
pršalo ďalej
vrazil do mňa autobussss
Blues from Long Beach, CA
16 30
bratovi zistujem autobus na imatrikulacku
zmraka sa
pocuvam jazzovu americku stanicu
v amerike je teraz rano
oooooooooo
o ooo o ooo o
aaaaaaaaaa
a aaa a aaa a...
na stole
uz viem hrat s nechtami...
podvecerna velkonocna
pri tieni kolesa bicykla
odomykajúc dvere pivnice
si vravím
ne posledný raz som bol vonku
keď kropí
a tieň odpovedá
posledný!
potom hore
som si zjedol atrapu kindervajca
pojazdnej zelenej žabe
nalepil oči
som ju nevedel ani poskladať
a potom som sa s ňou
hral
i keď pravé oko odpadávalo
a neišla po všetkých povrchoch
a potom som si olúpal kyslý pomaranč
a trochu dýchal
keď
mi vietor ochladil ruku od šťavy
to urobili holubi s melirom a godzilla a king kong
vidieť toho holuba prelietať od okna k okienku, od okienka k oknu,
hrkú…
vidieť ho tak veľmi sprava doľava
len?
vidieť ťa znova v čiernej bunde s
bielymi pásikmi na rukávoch zhora zozadu padať
do poľahky zovretých rúk
zo 5-60 lások sa na mňa vykašlalo
jednu to určite bavilo
chlapci vonku znásilňujú dievčatá
a ja od veci k veci
(čau Ravic
aha, aj ty si už odišiel)
tie plastové okná budú parádne
áno, majú tú atmosféru
hej
vezú mi ich pustými
koľajnicami
aj popod zarábajúce reštaurácie
no poďte
moja hlava bez rytmu si bije o roztrieštené sklo
mojej hlavy
moja noha ako holub do rytmu si búcha o stenu
prečo som dnes znova sám keď nie som
to je tak
to je svet tak
mäkká píšťalka
tieň,
je skôr východom noci
osvetľuje takmer kolmo
veterný chrám, kde sa
spíjali otcovia...
synovia nechápavo prizerajúc
sa chceli stať vojakmi
mäkká píšťalka
tak krehká, že na dotyk sa zlomí tichom
im
vlastne ticho vbíja do zubov
a spomienku na mladosť
ostáva ochrániť vo večnosti
v tej večnosti bez nahého rozumu
mhd- my honey dream
pred mojím pohľadom sa striedajú
tie ich ružové rúčky
vonku svieti slnko a trochu popŕcha
strhne sa vrana
keď sa jej kolena dotkne zadoček riflí
rovné hnedé vlasy
pripomenú dokonalosť
raz biele vlasy, tak
že vyzerajú živšie ako ona sama
potom blondínka si ma pohľadom premeria
a ja jej odpovedám nedbanlivou perou
sadá si predo mňa a k dokonalosti stačí
aby si tam so mnou svoje teplo rozdala
vonku je chladno, slnko svieti a trochu popŕcha
a ja si v stánku kupujem žuvačky
orbit draže modre
na srbskych hraniciach
a potom v tom starom autobuse
v zadnej časti kde nesvietilo svetlo
predo mnou sedela už len stará žena
a keď som mal vystupovať cítil som sa ako po dlhej ceste
koľko sme sa nacestovali a teraz tu vystupujeme sami tak či tak
ako keby sme uprostred noci zastavili na srbských hraniciach
aby sme sa išli vyšťať do budovy s rozsvietenými svetlami tak som konečne vstal
vpredu sa krčila dosť veľká na moje prekvapenie skupinka
čo tu toľkí robíme... čo tu toľkí robíme...
dávna letná báseň
v červenom svetle
od zreničiek panelákov
ako zdvihnutie zraku
to padá
a ja som bol vtedy tu
tráva sa podáva kolenám
Zlatá baňa
asi po mesiaci
nepretržitého hluku
ticho do mňa ticho vošlo
skrehnuté šípky chutia
ako trne z ktorých vyrástli
...
a predsa inak...
slnko zapadá...
keď na voľnobeh
schádzame zo zlatej bane
Som došťal
Štím
díva sa asi
iba prísny, divo odhalený
a úplne chladiaci mesiac…
Na zvlnenom plechu
sa odráža osvetlená ľahostajnosť,
na jeho názor
sa nik nepýta,
chlad preniká cezo mňa a vráža
do vzduchu.
Odchádzam
som došťal
vždy keď sa vraciam z dediny do mesta
cítim sa ako návštevník z kozmu
byle ďatelín, dym z pálenej buriny a vlhkosť večerného chladu
mi sú bližšie než ľudia
našimi uniformamy sú
staré rifle a socialistické košele
špinavé ale voňajúce pracím práškom
chcem ešte pohladiť kvetiny buriny a bodliaky
aj tu na parkovisku
lebo už sú staré, je noc a o chvíľu umrú
ešteže som človek
čaká ma teplé svetlo vnútri
rozprávky a dobrodružné filmy
niekedy na mňa dopadá osamelosť
ako stará ťažká a hrubá látka
z doby našich dedinských predkov
ktorí mali v piči a robili
a smiali sa z takých ako ja.
a predsa
tá látka
pomaly sa krčí a zohýba
vytvára pri tom chladivý vánok
krčí krčí krčí
potrebujem kurva niekam patriť
a to tam, kde ja chcem.
som asi dosť prijebaný a zlý čo
dve čierne lastovičky
preleteli cez modré okno
moje bledomodré tepláky
sa prilepili k zelenožltým ponožkám
dve čierne lastovičky
preleteli cez ružové okno
dážď kvapol do mláky
v džungli vzdialenej tritisíc kilometrov
v duši zeleno svieti
tieňohra žalúzií zmizla
ostala len ona
ona obloha
už sa pre nič
netrápim
Žlté svetlo
raz sme čakali babku v jej starom zatuchnutom paneláku
bol som malý a s ocom a bratom
sme si pustili Walker Texas Rangera
so slovenským dabingom na markíze
a akoby tá doba pred očami skapala
lebo všetko tmavožlto svietilo
"Hej Walker, máš to?"
"Jasné, Trivett!"
Japonská báseň
v japonskom stredovekom klastore
trenujem boj.
uz viem aj chodit po spickach
a drzat sa na strope.
onedlho ma moj nadriadeny
vysle za vodopady niekoho podrezat
mozno tam najdem gejsu
jej biele nohy vystopujem
taky je ten samurajsky zivot
v nasom sogunate
general spachal harakiri
a moje tanto tiez uz v tichu sepka
presiel som sa po drevenych mostikoch
do ruzovej rieky vstupujem a cierne kamene obkolesujem
poplaval som si pri lodkach a rybaroch
velmi modra je v noci obloha
akoby v nej nebolo ani kus ciernej
a mesiac je uplne zlty
lampy uplne oranzove
absolutne nehlucne kracam po prazdnej strkovej ulici
chytam sa dreveneho tramu a splham po ruzovych skridliach
nehlucne otvaram okenice
az k tucnemu sumo zapasnikovi ktoreho fukacou zbranou otravim
miznem v tme ale vyskerena maska ma vystrasila
vyskocil som na strop a zmizol ako pavuk
zacali ma nahanat ninja sluzobnici
na ulici zacal karneval
preskocil som na druhu strechu az ma rozboleli kolena
a jedna skridla sa vo vzduchu zatocila
sip mi prenikol cez satstvo ale krv nevystriekla
spustil som sa do okna ticheho domu
vzal saty a zamiesal sa v hlucnom dave
jeden dusok sake ked pozeram na oranzovu oblohu a spat
v rytme duniveho bubna
pokreslene papiere ja neskupujem
do strku si katanou znacim ako sa robia rozne jiu jitsu chvaty
ked sa na tom strku svitajuce slnko odleskne
a moje uzke oci
sa este viac zuzia
a moj aziatsky pot mi zlepi cierne vlasy
ked v tom salto spravim a hned za tym vyskok s kopom az sa zaprasi
a lamborghini countach vedla mna zastane
uklonim sa majstrovi a ten ma zas skope ako nikdy
V podstate kresťanská báseň
v západe slnka približovalo sa
čierne svietiace auto.
sedel v ňom ťažký frajer, policajný detektív
vyšetrujúci drogové vraždy.
prirútil sa ku mne, odstavil ma na krajnici
a hrubým, priduseným hlasom
sa ma spýtal
"What´s your name, pal?"
a oranžová obloha mu presvitala cez
sivé dlhé vlasy.
potom sme išli ďalej
a on odbočil na úzku serpentínkovú cestičku
k štvrti bohatých
s pokoseným trávnikom
vyšetrovať ďalej tú sprostú vraždu.
z okna mu pritom visela
cigara v ruke
a voňavý večerný vzduch
mu vstupoval do auta.
obloha už zružovela
bolo vidno aj hviezdy.
došiel k obrovskému domu
pri plantáži pripomínajúcej koberček
zaklopal a otvoril mu
komorník v saku.
"Can I talk to Mr. Edgar, please?"
v tom momente
tmavomodrú oblohu preťal blesk a rozpršalo sa.
prespal tam,
nadránom si zahral na gitare
a na svitaní
vyrazil ďalej.
obrovské, nekonečné, majestátne kopulovité mraky,
rovnomerne rozložené po celom horizonte
a rovnomerne komplikované aj nad jeho hlavou
sa rozliehali a požehnávali jeho cestu.
v tom sa vo veľkolepých mrakoch vytvorila malá diera
zo žltej diery vystúpil samotný pánboh
a hromovým hlasom
povedal frajerovi
meno vraha.
bol som ním samozrejme ja.
frajer prišliapol pedál k podlahe,
s hromovým dunením motora
sa celé okolie mihalo ako v extrémne zrýchlenom filme
aj s lampami, ktoré v meste ešte svitali
a dobehol ma priamo v rosnom bode svitania.
dobehol ma práve keď som vychádzal z obchodu s koženými čižmami,
práve vtedy
mrakodrapy na pozadí žltomodrej oblohy s tmavomodrými mrakmi na horizonte
teda ich okná
odrážali silný jas slnka vychádzajúceho o 6:35
počujem kričať piskľavo
počujem kričať piskľavo
belorítky pod strechami panelákov
v rúčke držal som babkinu ruku
ako bibliu
Osamoteny bar rio
Osamoteny bar rio
o jednej v noci
cerveny neonovy napis
v uplne prazdnom malom meste
predstavujem si mojho uja alkoholika
ako chodi v noci po podobnych baroch
v uplnom tichu a oddelenosti
v ostrom nocnom zvuku suchotania topanok
len sa pohybujucich po malom meste
je to casova sloboda, moznost konat a zit
kym su ostatni vypnuti
a vnima to ako frajerinu
dojalo ma ked rozpraval ako hral očko
v bare rio ta barman nebude hodnotit
odmerane vyhovie tvojim poziadavkam
pri palme v kvetinaci
tvari sa drsne
a hnedy mesiac sa cez okno tiez moze pozerat
a potom ked uz svita idu spat v nejakom byte
je to typ zla spojeneho s dospelostou
ktory poznam ale nikdy do mna poriadne neprenikol
ja to cele zhliadam
na zakrute z nocneho autobusu
v ktorom tiez vsetci spia
pomyslim si
ja som ten stastny
Čierny hrniec pri potoku
Bola tam obhorena vlajka sr
kusy nabytku raneho socializmu
a cierny hrniec pri potoku
myslim ze isto len naberu kus vody z potoka a
prihodia tam nejaku vec mozno stare kurca
ruzovkaste kvetinky tu doplnali
ruzovkastu hmlu
odkedy dokedy svieti obloha nad sivozelenymi vrbami
to je cas pocas ktoreho mozu niekde byt a nieco hladat
len obdivuju oranzovoruzove hrube stebla
svietiaco zlte listky
a sivoruzovu vatu velkych kvetov buriny
na ciernom pozadi
Cudzia kaderníčka
znovu bolo leto v zime
už prišla noc
poplakali sme si na posteli
a potom išli do divadla ako herci
sadol som si na stoličku
hrali sme, že sa nepoznáme
a ty si ma prišla strihať ako cudzia kaderníčka
potom si ma vyzliekla, sfúkla zo mňa vlasy
a poslala ma do vane
pripravila si kakao a koláče
a všetko bolo zasa fajn
Bunker
rano sme prevesili deku na balkonovu snuru
zatienili sme tym trochu slnko a vyzeralo to ako v bunkri
aby sme si mohli pustit alasku
to bol koniec skolskeho roka uz bolo horuco
Nudne frazy
nocny zivot spisskeho podhradia ma fascinuje neonovymi napismi
je to ako vdychovat buk ktory prave vyrastol v terchovej so
zelenymi pucikmi
to bol moj sen od osmich rokov vyjadrovat sa vo versoch, si
mi fakt zahral na city
ze vraj ten mobil sa da hodit do piva a sa mu nic nestane to
robili taky pokus v pc revue
dost
to som cital olda surehanda
tam bol taky typek
