absolute thought

 

drop dripped

 

it's morning after a great storm

someone here cooks a chicken

and someone smokes out of window

the rook rose up

birds sang even through the biggest wash

coffee machine is warming up

 

 

 

 

 

 

football

 

I'm looking at the spring sun

warm wind flew

into brown puddle

by which ants are building a castle

and I stand in sweated shorts 

by the block of flats I drink my coffee

 

as a fake football player

then, by the morning I think about school box lunches 

 

 

 

 

croatian international camping

 

this red-haired girl keeps brooming herself in a caravan

I just toke a shower and sit in her warm windlesness

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

cold trains

 

stars are over

hviezdy sú nad ošarpanou stanicou v nových zámkoch
najmrazivejší vietor mi o polnoci fúka do tváre
tu za rohom tvorí meluzíny
a vedľa hučí ústredné kúrenie betónovej kocky
ďalej sa taxík pohne so škripotom odťahujúc ručnú brzdu
oranžové plechové železničné lampy sa kývu zboka nabok
vietor odfúkol smetie priamo pred majestátnou stanicou
v ktorej sa chúli jeden bezdomovec pri radiátori za sklom
a druhý na mechu od cementu pri nástupištiach
vlak do nitry sa pohol a dunivo zahúkal ako prerastená nočná sova

pohol sa v smere šurany nitra
a na čelnom okne môjho ford galaxy sa veľmi rýchlo kývu tiene neznámych konárov
na zamrznutom volante, riadiacej páke a na kľučke od dverí sa leskne ostré temné a tlmené svetlo šialenej ulice
toľko som sa naležal sám v tmavom kupé
po zasneženej koľajnici z prahy
do newcastlu s 5 odparkovanými autami
tu je miesta dosť, netreba platiť parkovné

a 5 svietiacich očí sa z paneláku na toto divadlo pozerá
a nič neplatí ani netlieska
keď ponad vysvietený tunel ďalší vlak pomalým krokom prejde

so škripotom
sa moje pneumatiky od ľadu odlepia a láskavo sa dotknú
zmrazeného asfaltu

všetko je nastavené môžeme vyraziť
po 300 metroch za vysvieteným tunelom a vianočnými ozdobami na stĺpoch na kruhovom objazde použite tretí výjazd smer považská
pokrivený mesiac mi cez bočné sklo priamo do oka pozerá (osvetľuje biele rovné pole čierne kopce a čiernu rovnú cestu)
tak ako v kupé zelené svetielka rozptýlené ružovkastými závesmi
a krásne jemné oranžovo žlté staré žiarovky na vlakovej chodbičke
tak ako zelený prúžok môjho autorádia

 

 

 

 

 

 

 

kaktusová báseň


ležím tu vedľa veľkého kaktusu
v izbe zaliatej slnkom
veľký tieň vtáka nado mnou preletel
v samote na predmestí na poli zbieram steblá trávy
nikto nevie prečo ani ja
a hĺbim malé jamky do hliny
semienka tej trávy požieram
len ja a môj tieň
spravím sa do tých jamôk
do niektorých sa len vyčúram
a poukladám tam tú trávu
cítim sa tu ako na návšteve u babky na sídlisku v Prešove

 

 

 

 

 

 

 

jarná doobedňajšia káva dopitá


do kávy mi kvapol dážď
v zatienenom trávniku svieti moje detstvo
ako osvetlený starý betón na opustenej stavbe
s prachom vyzerajúcim ako zlatý prášok
v oblasti zakázaného vstupu
machu a čierneho blata na tom betóne


čupím pred tmavým jarným nízkym panelákom
pozerám sa dolu do čerstvo kvitnúcej trávy


zdrhol som z roboty doobedu
kamoš si tiež dal kafe
sedíme na nízkom okne
pod žiarivým jarným slnkom
v studenom tieni počúvam čvirikanie
s rozbúšeným srdcom
počujem tvoje volanie
"Vlado."
nová priateľka šla po sexe nahá urobiť praženicu
a mne cez pootvorené okno padol na čelo dážď
a dnu vletelo 200 motýľov
a v dažďovej vode uvarených slivkových pirohov
znie to ako vzlykajúci šepot plačúcej tváre zaborenej v teplej letnej mláke

 

 

 

 

 

 

 

 

hnedá báseň

 

je noc

a v ozvučenej hnedej kvapke
počujem
ďaleké kvílenie kamiónov
(tá kvapka donekonečna vlní mláku
aj s mojím nejasným obrysom
zase zafúkal vietor
a zase padlo pár listov)
v kabínke si tam sedia kamionisti
a majú tam podľa mňa rozsvietené ako krtkovia
alebo baníci hlboko pod zemou
počúvajú niečo z rádia
dobrú noc drahá
vyzul som sa a postavil sa bosý do mláky
roztiahol prsty, kľakol si a vyčúral sa do nej
potom som si ľahol na asfalt
počul som len
tikot mojich náramkových hodiniek
ako na koberci v obývačke
štebot zvieratiek s krídlami
a spev nevedomého pootvoreného okna

už zase sa rozpršalo

pustíme si harry pottera?

aj tak o chvíľu bude svitať

povedz mi, čo si dáš na raňajky?
teba
a na jedenie?
hranolky s medom
a kečupom

živé trblietanie dažďa
bude trvať aj keď budeme v anglickej krčme doobeda
pri teplom pive a slanine
pozerať z okna

 

 

 

 

 

 

 

 

čierna báseň


čiernou pastou umývam si zuby
každý večer ako opica
a myslím pri tom na teba
na veci čo neboli a nikdy už nebudú
škoda že to tak bolí
a mne ostala čierna pasta do konca života


čiernou pastou umývam si zuby
už je takmer prázdna
ako vojak v roli človeka
na vojenskej ubytovni
bez šťastia ale aj bez pokory
niekde na rovinatej časti východného slovenska
zapadá slnko
nad strateným životom
osvetľuje hlúpu (modrú) burinu
potom sa zotmie a človek nakoniec zaspí vo vypratom pyžame
aj pri ostrom zasvietenom bielom svetle z lampy
ráno ho nájdu a on
ostane voňať ako prací prášok

(povedia si
premárnená možnosť
taký život radšej nemal ani byť)

 

 

 

 

 

 

zelené nebo

 

vyrástol som v podnebí
zeleného neba
a kokteilového mlieka
vyrástol som v pozícii
zmeškaného hráča

dopadol som pred teba
do pieskoviska z mesta

nechcela by si vypadnúť
do kukly zo sobôt?

vnímam len krásu mravca
na múre pri veľkej rieke

alebo som ženatý
s niekým kto nie je

od veľkého tajomstva
už mám asi navždy nepokoj

koľko ublíženia treba
aby sa človek vzdal teba 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

jesenný epos

 

modrosivé oblaky prešli cez starý chlieb

na prepotenej perine ležia moje hnedé tepláky a zopár mravcov

s chladným čerstvým vzduchom preniklo cez deravé okno bezbolestné kričanie

rozsvecujem tepložltú lampičku ktorá teplo dopadá na knihu

asi idem do sprchy

áno dám si čaj

 

 

 

 

 

 

banánová báseň


ružový muž kráča džungľou
bahnistou hnedou cestičkou
na slnečných okuliaroch
sa mu odrážajú prvé kvapky dažďa
ups
zjedol zelenohnedý banán
hneď keď
mu sivý vetrík
čierne vlasy rozčesal
kráča však ďalej
aj keď vôbec nevie kam ide
a opice zavýjajú podvečer
keď on sa potichu a so žblnknutím
do modrej jazernej vody ponoril
podplával zaplavenú jaskyňu
a vo vnútornej bubline
ho čakala opičia žena s opičím mláďaťom
a s napečenou krémeškou
tak si dal
a hviezdne nebo nad nimi
medzitým dobývali mimozemské civilizácie
až kým jedna ich vesmírna loď
nadránom
a v hmle
havarovala do ich jazierka 

 

 

 

 

 

 

ružový les

 

les sa na mňa ružovo usmial
keď som pochovával svoj moč
v spotenom oblečení som sa potom napil studenej vody
a medzitým les zmodral a schladol
aj moja myseľ schladla
a oteplila sa až keď som na schodisku ostro osvetlenom žltými lampami prechádzal s košom v ruke
okolo starých kaktusov a kvetiniek v kvetináčoch

potom som nahý a so zaschnutým potom
vošiel do plytkej hrdzavej vane
a znova na seba pustil tú chladnú ale zohriatu vodu z hlbokých podzemných priestorov a jaskýň
pavúčik liezol okolo a malý komár sedel

kým vonku už tmavomodrý chlad prevládol
a malé steblá trávy pri rýchlom potoku to vedeli 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nultá hodina kreslenia v kremnici

 

svitá
pes breše tak nečakane blízko
kým mne pod perinou
škvŕka v bruchu

pach ranných ceruziek sa mieša s ranným smradom
v učebni
keď ten boj o život začína
ešte cítiť noc

na pletive čviriká jarný vtáčik
aj keď auto po zľadovatelej ceste
prešlo

teplé ranné chápadlá rannej chobotnice
ti uvaria čaj
a ty znovu zaspíš v kresle pri radiátori

kým bledomodrá farba nám úsmev nakreslí
a jablko
aj v konároch svitá
a hrozno
aj v dymiacom komíne
klesá do hojdacieho kresla
s milosťou a bez milosti
starej hrubej deky
malá zimná mucha
omrvinku
spapá
a čas
vonkajšiu omietku

 

 

 

 

 

óda na ruskú kajňu

tí ľudia
tu na dedine v ruskej kajni
sú tak ticho v jesenných dňoch dažďa
akoby sa stávali touto okolitou prírodou
ktorá je ako starý šľachtický rod
unavená opakovaním
takže už ani jej mladosť nie je skutočnou mladosťou
a na jar badať ihneď známky staroby
obyvatelia idú skoro spať takže v noci nesvietia
cez deň sledujú televíziu čiže nevychádzajú
ktovie či ešte majú vedomie sami osebe
alebo už splynuli s touto krajinou
a zostalo len nevedomie sformované okolnými kopcami
ktoré zároveň oni sformovali na svoju umierajúcu podobu
krása tejto izby: oranžová lampička
gýčový obraz srnky pri potoku v zasneženej krajine za východu slnka
drevená socha orla, vázy, knihy
stopy rodinných darov, dezertov a času
stará hnedá posteľ
konečne počujem každý svoj pohyb
hodinu ležím a počúvam šumenie ticha
neverím že si ho títo obyvatelia uvedomujú
ale táto krajina určite lebo oni sú súčasťou jej vedomia
tak ja sa ešte napijem vody z plastovej flaše
možno začítam si biografiu michelangela
neviem čo mi táto krajina hovorí
desí ma a fascinuje
je tu
skoro by ma vedela pobozkať
keby som teraz po polnoci vyšiel na ulicu pri lese
jej telo by prešlo popri mne tak blízko že by sme sa dotkli
pocítil by som vôňu či pach jej kože a potu
ale možno by so sebou
mala aj vlka
viem ako by vyzerala jej krásna tvár
biela a oči veľké a privreté
usmievala by sa úsmevom poznajúcim utrpenie storočí ľudí
ona je mladá a krásna a zároveň stará
som jej. a som jej v podstate ukradnutý
zajtra ráno sa tu pôjdem poprechádzať
všade voňajú huby
budem sa prechádzať aspoň doobeda kým vyhladnem
páči sa mi že signál na net chytať len v druhej izbe pri okne
je to ako zo starej rozprávky
chytám signál

nakoniec
snáď, ak prestane pršať
zapálim tú pokosenú burinu
na kúsku krajiny
vymedzenom len tak
tu neplatia štátne zákony
akoby to bola naša domovská výsada
robiť si tu čo chceme
jazdiť cez dedinu 90

nočná prechádzka v snehu

 

prešiel som pri hydrante, čiernom koši a sivej bedni
jemné žlté svetlo pri vchodových dverách ako v nejakom temnom rpg osvetlilo
veselé mrznúce zelenožlté lístky

 

 

 

 

o 6 ráno

 

skoro ráno svetlo prúdi tajomne
oranžovým svetlom nám
ukazuje pohyb planéty
my neveriacky tomu čo vidíme
nechápeme prečo ideme do práce
stúpame po zmrznutej zemi
do zadýchaných kancelárií

 

 

 

čierne vlasy


ako malý chlapec
počúval som štebot vtáčikov
a oni ma vyzobali
ako malého chlapca
za čierne vlasy
vytiahli ma z malej kože von
do plnej vodnatej a hnedej mláky na prázdnej ulici
moja tvárička sa v nej odleskla
slnko ma prepieklo na dno chodidiel
odkiaľ som potom vyrástol ako malý púčik
a teraz?
v žiarivom a zlatistom zimnom slnku
rúčka hladká staré platne

 

 

 

 

kremnica II.

 

keď som išiel dneska popri koľajniciach na mňa trúbil vlak
kúsky snehu lietali okolo neho ako vlnenie
keď prefičal popri mne takmer ma odfúklo
a slnko potom ďalej kľudne zapadalo
za zasnežené kopce

 

 

 

 

 

 

 

 

čierny princ

 

s úžasom vstáva
vlasy má nagélované dohora do špicu
umyje si zuby a oholí chlpy
nahý len v koženej bunde s úsmevom kráča
po ulici

 

 

 

 

čierny hrniec pri potoku

 

bola tam obhorená vlajka sr
kusy prastarého nábytku raného socializmu
a čierny hrniec pri potoku
myslím že isto len naberú kus vody z potoka a
prihodia tam nejakú vec možno staré kurča
ružovkasté kvetinky tu dopĺňali
ružovkastú hmlu
odkedy dokedy svieti belasá obloha nad sivozelenými vŕbami
to je čas počas ktorého môžu niekde byť a niečo hľadať
inak sa musia skryť na molitány v igelite
v tej veľkej rúre
a celé sídlisko to je vlastne ich domov
v ktorom len obdivujú oranžovoružové hrubé steblá
svietiaco žlté lístky
a sivoružovú vatu veľkých kvetov buriny
na čiernom pozadí ich vlastných predtúch

 

 

 

 

 

 

vystupovať

 

zdalo sa mi dnes v autobuse akoby sme

nehlučne a bez námahy leteli do neba

bolo to už v tme

ale všetko červeno a fialovo žiarilo

leteli sme s ľahkosťou až na vrch neba

postavil som sa, chytil pri tom tyčky

a vystúpil na chodník ako na obláčik

na ktorý vrhalo svetlo nočné slnko

 

 

 

 

 

rýchla chôdza v piatok

 

tak chladiaco ma objíma táto večerná lúka
ako keby celá jej príroda bola osamelý človek
ktorý sa chce s niekým spriateliť napríklad uprostred takej noci plnej krvi
v takej horúčosti plnej noci keď deti vychádzajú na diskotéky
len pozvoľna ťa dobiehajú tvoje myšlienky pretože kráčaš veľmi rýchlo
a pod modrozeleným stromom na modrozelenej tráve
človek reprezentujúci nepochopiteľnosť ťa tľapká po pleci


"to nie je možné aby tie stromy rástli tak nakrivo"


vieš že táto komédia sa zdá extra krátka pri splne


pretože keď môžeš všetko nie je na čo čakať a rýchlo dôjdeš ku smrti

 

 

 

 

 

po sprche na intráku Akadémie umení

 

staré rifle si navliekam na umyté
nahé telíčko
to moje pekné telo a jeho stále detský pôvab
ako pokoriť mokrý uterák na mojej
špinavej suchej posteli
len ihlu by som vsunul celú
do svojej kože tak aby sa už
nedala vytiahnuť

budem ihlový muž
a s krvavými rukami pod úzkym
modrým nebom s veľkými sivými mrakmi
nahý a s kúskami chladnúcej vody v pupku a v ušiach ako splývam
na tom svetle čo sa odráža od nechta

šoférovanie z kajne

 

vždy keď sa vraciam z dediny do mesta

cítim sa ako návštevník z kozmu

byle ďatelín, dym z pálenej buriny a vlhkosť večerného chladu

mi sú bližšie než ľudia

našimi uniformami sú

staré rifle a socialistické košele

špinavé ale voňajúce pracím práškom

chcem ešte pohladiť kvetiny buriny a bodliaky

aj tu na parkovisku

lebo už sú staré, je noc a o chvíľu umrú

ešteže som človek

čaká ma teplé svetlo vnútri

rozprávky a dobrodružné filmy

 

 

 

 

 

 

hrubá látka

 

niekedy na mňa dopadá osamelosť

ako stará ťažká a hrubá látka

z doby našich dedinských predkov

ktorí mali v piči a robili

a smiali sa z takých ako ja

a predsa

tá látka

pomaly sa krčí a zohýba

vytvára pritom chladivý vánok

krčí krčí krčí

potrebujem kurva niekam patriť

a to tam, kde ja chcem

som asi dosť prijebaný a zlý čo

 

 

 

 

 

 

 

 

obývačka

 

dve čierne lastovičky

preleteli cez modré okno

moje bledomodré tepláky

sa prilepili k zelenožltým ponožkám

dve čierne lastovičky

preleteli cez ružové okno

dážď kvapol do mláky

v džungli vzdialenej tritisíc kilometrov

v duši zeleno svieti

tieňohra žalúzií zmizla

ostala len ona

ona obloha

už sa pre nič

netrápim

 

 

 

 

 

 

Walker Texas Ranger

 

raz sme čakali babku v jej starom zatuchnutom paneláku

bol som malý a s ocom a bratom

sme si pustili Walker Texas Rangera

so slovenským dabingom na markíze

a akoby tá doba pred očami skapala

lebo všetko tmavožlto svietilo

"Hej Walker, máš to?"

"Jasné, Trivett!"

 

 

 

 

 

 

 

japonská báseň

 

v japonskom stredovekom kláštore

trénujem boj

už viem aj chodiť po špičkách

a držať sa na strope

onedlho ma môj nadriadený

vyšle za vodopády niekoho podrezať

možno tam nájdem gejšu

jej biele nohy vystopujem

taký je ten samurajský život

v našom šogunáte

generál spáchal harakiri

a moje tanto tiež už v tichu šepká

prešiel som sa po drevených mostíkoch

do ružovej rieky vstupujem a čierne kamene obkolesujem

poplával som si pri loďkách a rybároch

veľmi modrá je v noci obloha

akoby v nej nebolo ani kus čiernej

a mesiac je úplne žltý

lampy úplne oranžové

absolútne nehlučne kráčam po prázdnej štrkovej ulici

chytám sa dreveného trámu a šplhám po ružových škridliach

nehlučne otváram okenice

až k tučnému sumo zápasníkovi, ktorého fúkacou zbraňou otrávim

miznem v tme, ale vyškerená maska ma vystrašila

vyskočil som na strop a zmizol ako pavúk

začali ma naháňať ninja služobníci

na ulici začal karneval

preskočil som na druhú strechu až ma rozboleli kolená

a jedna škridľa sa vo vzduchu zatočila

šíp mi prenikol cez šatstvo, ale krv nevystriekla

spustil som sa do okna tichého domu

vzal šaty a zamiešal sa v hlučnom dave

jeden dúšok saké, keď pozerám na oranžovú oblohu a spať

v rytme dunivého bubna

 

pokreslené papiere ja neskupujem

do štrku si katanou značím ako sa robia rôzne jiu jitsu chvaty

keď sa na tom štrku svitajúce slnko odleskne

a moje úzke oči

sa ešte viac zúžia

a môj aziatský pot mi zlepí čierne vlasy

keď vtom salto spravím a hneď za tým výskok s kopom až sa zapráši

a lamborghini countach vedľa mňa zastane

ukloním sa majstrovi a ten ma zas skope ako nikdy

 

 

 

 

 

 

 

v podstate kresťanská báseň

 

v západe slnka približovalo sa

čierne svietiace auto.

sedel v ňom ťažký frajer, policajný detektív

vyšetrujúci drogové vraždy.

prirútil sa ku mne, odstavil ma na krajnici

a hrubým, priduseným hlasom

sa ma spýtal

"What´s your name, pal?"

a oranžová obloha mu presvitala cez

sivé dlhé vlasy.

potom sme išli ďalej

a on odbočil na úzku serpentínkovú cestičku

k štvrti bohatých

s pokoseným trávnikom

vyšetrovať ďalej tú sprostú vraždu.

z okna mu pritom visela

cigara v ruke

a voňavý večerný vzduch

mu vstupoval do auta.

obloha už zružovela

bolo vidno aj hviezdy.

došiel k obrovskému domu

pri plantáži pripomínajúcej koberček

zaklopal a otvoril mu

komorník v saku.

"Can I talk to Mr. Edgar, please?"

v tom momente

tmavomodrú oblohu preťal blesk a rozpršalo sa.

prespal tam,

nadránom si zahral na gitare

a na svitaní

vyrazil ďalej.

obrovské, nekonečné, majestátne kopulovité mraky,

rovnomerne rozložené po celom horizonte

sa rozliehali a požehnávali jeho cestu.

v tom sa vo veľkolepých mrakoch vytvorila malá diera

zo žltej diery vystúpil samotný pánboh

a hromovým hlasom

povedal frajerovi

meno vraha.

bol som ním samozrejme ja.

frajer prišliapol pedál k podlahe,

s hromovým dunením motora

sa celé okolie mihalo ako v extrémne zrýchlenom filme

aj s lampami, ktoré v meste ešte svitali

a dobehol ma priamo v rosnom bode svitania.

dobehol ma práve keď som vychádzal z obchodu s koženými čižmami,

práve vtedy

mrakodrapy na pozadí žltomodrej oblohy s tmavomodrými mrakmi na horizonte

teda ich okná

odrážali silný jas slnka vychádzajúceho o 6:35

 

 

 

 

počujem kričať piskľavo

 

počujem kričať piskľavo

belorítky pod strechami panelákov

 

v rúčke držal som babkinu ruku

ako bibliu

 

 

 

 

 

 

 

 

osamotený bar Rio

 

o jednej v noci

červený neónový nápis

v úplne prázdnom malom meste

predstavujem si môjho uja alkoholika

ako chodí v noci po podobných baroch

v úplnom tichu a oddelenosti

v ostrom nočnom zvuku šuchotania topánok

len sa pohybujúcich po malom meste

je to časová sloboda, možnosť konať a žiť

kým sú ostatní vypnutí

a vníma to ako frajerinu

dojalo ma, keď rozprával ako hral očko

v bare Rio ťa barman nebude hodnotiť

odmerane vyhovie tvojim požiadavkám

pri palme v kvetináči

tvári sa drsne

a hnedý mesiac sa cez okno tiež môže pozerať

a potom, keď už svitá, idú spať v nejakom byte

je to typ zla spojeného s dospelosťou

ktorý poznám, ale nikdy do mňa poriadne neprenikol

ja to celé zhliadam

na zákrute z nočného autobusu

v ktorom tiež všetci spia

pomyslím si

ja som ten šťastný

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

bunker

 

ráno sme prevesili deku na balkónovú šnúru

zatienili sme tým trochu slnko a vyzeralo to ako v bunkri

aby sme si mohli pustiť Alasku

to bol koniec školského roka, už bolo horúco

 

 

červený kruh

 

zastavil som na benzínke a keď som sa pozrel do spätného zrkadla
som sa cítil ako vo filme le cercle rouge
prechádzam sa popri krivých značkách ukazujúcich doľava
pohľad mi padá na červené svetlá unikajúcich áut
odchádzam do mojej drevenej búdky čítať si detektívku pri teplej lampičke
hlina a šťava z trávy a lístkov mi škrípe pod starými botaskami
som pod koľajnicami
už neviem kto som a zaspávam ako v hrobe

 

 

 

 

 

krtko

 

v jarných ozvenách
hrkútania medzi panelákmi
a občas čviriknutia
nadránom
svetlo sa krúti
ako moje teplé výdychy
z polozapchatého nosa
v polospánku ležím
na tráve pred detským ihriskom
ruky mám zaborené do teplej hliny
som zmätený a špinavý
z uší mi vyteká veľa mazu
oči mám stále modré ako zahmlená obloha
tvár celkom peknú ale riedke vlasy
ponoril som sa do tej hliny
a spolu s krtkami
počúvam tiché
prichádzajúce a odchádzajúce
hrmenie áut

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

benzínový únik

 

kráčam po okraji nočného mesta
a predstavujem si, že sedím v aute
je slobodné nočné leto
v aute mi svieti malá žiarovka
spaľujem rýchlo slobodný benzín
a za mnou sa tvorí dlhá šťastná čiara
ktorá vzniká tým
ako preraďujem rýchlosti
po ceste vykradneme zamknutý supermarket
vezmeme šampanské čokoládu a mrazenú pizzu
idem tam, kde mi bude dobre
do ťažkých zatuchnutých ružových perín mojich predkov
otvorím si tam knižku pri nočnej lampe
a vonku bude blikotať zmenené chladivejšie a pritom horúcejšie ráno
slnko a muchy budú svitať cez jablone
a osvetlia mi knižku


tmavomodrý Sekčov

 

často som premýšľal nad tým
keď som sa napríklad vracal od potoka Sekčova
v letný podvečer, keď obloha bola belaso tmavomodrá
bolo teplo a už svietil aj mesiac a ide o to, že kúsok za tým potokom začína kraj sídliska
ako sa na nás a na mestá pozerajú plachší vtáci a iné zvieratá

pre ne je to naopak, všade sú doma len tam, kde je mesto nie
kopa natlačených obrovských kvádrov s divnými
dvojnohými živočíchmi
tak len tomu priestoru sa musia vyhýbať
akoby sme im ho ukradli
majú celé nekonečné lesy a lúky
ráno sa zobudia a iba hľadajú
čo uloviť
potom si pospia, po tom čo niečo zabili a zjedli
niekam sa ukryjú pred dažďom
a tak to ide dokola
mesto musia vnímať ako nejaké zväčšené mravenisko
alebo ľudské hniezdo
isto sa divia všetkým psom, mačkám a holubom, ktorí s nami reálne žijú
podľa mňa to nevedia pochopiť a vždy ich to zarazí

 

ale najskôr nad tým

neuvažujú

 

 

 

 

 

múr so socialistickým vzorom

 

kam odteká ranný letný dážď

cez medzierku medzi chodníkom a múrom

podľa mňa odteká späť do zahmleného slnka

tiene na prázdnych stenách načrtli

híkanie bezodkladných snáh

 

 

potok Sekčov

 

sadol som si tam, kam pred desať rokmi

keď som bol taký posadnutý dievčatami, sexualitou

išiel som z výtvarnej a vo

vrecku som mal kľúče od bytu

v koženej taške veci

na nohách lacné rifle z

číňaku

možno som mal porezaný prst z rydla na lino

žena, to je naša jediná spása

ich prsia, iba im sa musíme vzdať a stať sa uväznenými

a pri západe slnka na poli sa

zľahka do vetra roztrhať

od veku vekov amen

ako bolo na počiatku

tak nech je i teraz

je mi zima

tak idem dovnútra

je to jednoduché

možno tam je niečo teplé na jedenie

 

 

 

 

sabi jogurt čučoriedkový

 

jem jogurt s vlastnoručne namixovanou šľahačkou
vonku už dopršalo a ja sedím na posteli
z vypnutej pouličnej lampy ešte kvapká
je ráno a teším sa na prácu
moja drahá už odišla do školy
čaká ma cesta v jemnom daždi
nie ako včera, keď pod fialovým japonským lejakom
v bielom svetle čakal na nás čas s milým úsmevom



komorný autobus

 

vezie nás mimo zákona
komorný autobus
je ako prúd z teplej sprchy za chladného rána
keď máš voľno a tešíš sa na knihu alebo dobrý film
tento autobus ignoruje okolie
možno by som niekedy v ňom rád stretol niekoho z vás
aj keď tu nikto ďalší nenastupuje
ak by ste boli v priateľskej nálade a najlepšie v noci
za takej nočnej jazdy s nejasným cieľom ale asi na juh k moru
a rozložil by som si nadránom plátno keďže v tomto starom autobuse sa málo drgá
a potom z okna maľoval
nervozitu na svitaní niekde pred morom
ale komorný autobus zastavil a my sme vystúpili neveriacky pozorujúc
ale radšej by sme mohli zastaviť na studenej nočnej pláži niekde v Španielsku
len aby sme si dali prestávku a niečo na večeru

Milošove pamätné monológy

 

Z rozhovoru dvoch doktorandov, študentov maľby pôsobiacich v ateliéri klasických maliarskych disciplín u váženého profesora Hološku, vo viedenskej galérii:

"Od rána som bol v autobuse nervózny z tej cibule, čo som večer zjedol, ma tlačilo, ale ráno to zo mňa nevyšlo. Až potom na tom Schielem, po tých jahodových alfa bio knedlíčkoch, som musel zostúpiť do najnižších komnát Albertiny a tam vylúdiť zo seba

toho skurvysyna."

 

Miloš zvára vo Švajčiarsku:

 

"Vajca plne jak kože mechy. Keď pôjdem domov, Maja si to odskáče. A to doslova."

 

"Ale rád by som bol chvíľu niekde zamestnaný aj s rodinou. Odložil niečo z výplaty. Žil skromne a odrobil 8 hodín.

A ne od nevidím do nevidím a keď aj niečo odložís, zase príde nejaká kokotina, na čo to všetko musíš vysypať."

 

"Ale aj sú niektorí pekne dojebaní. Sa to tu jebalo hlava nehlava bratia sestru sesternice kentaury a zubné víly, len aby majetky nešli bokom."

 

 

 

coffee

 

I am emotionally attached to a precious machine

the caffeine will make me distracted and I'll lose a chess match against my brother

 

Daddy's going to work to beep himself out

 

I'm running down the street and a naked girl with big boobs showered in the rain

is pointing her palm at me for a clap

 

It's dripping all over the floor off of her

where white flowers will sprout

 

she puts me as a gift

an orange bra that's been sweated through several times

at home on the balcony

I'll hang it over the thistles

 

I meet her at school a day later

I thought she was just a hallucination

so I give her my math homework

 

and then in the afternoon on a rickety bus.

she's kissing with her boyfriend and then

I fuck her in the back seat

 

"Vlado, don't you get it, you turn me on like a dismantled shower head!"

what the fuck did she mean by that

I don't know